Prečo dopadnem v buse na iné miesto ako to, z ktorého som vyskočil?

Autor: František Velčický | 11.8.2011 o 15:00 | Karma článku: 5,56 | Prečítané:  1478x

Raz som šiel s Majkou a Zuzkou v trolejbuse. S Majoku sme sa držali zábradlia a držiakov, Zuzi sedela. Boli to chvíle, kedy sme sa s Majkou hádali o nesmrteľnosti chrústa (ona tvrdila, že je nesmrteľný, ja som tvrdil, že je nesmrteľný), o voľnom páde (či dopadne skôr vajce alebo dvojkilová železná gulička), a že či to do Kampusu v Brne stihneme peši bez utekania za 6 minút, hoci z bytu na zastávku je to 8min a cesta trolejbusom trvá asi 3 minúty (neverila, nakoniec sa to podarilo za 9,5min). No a vtedy ma napadlo, že keď v trolejbuse vyskočím, či dopadnem na to isté miesto. Fiťku borovú.

MHD BrnoMHD BrnoLukáš Vrobel, 9. srpna 2007

 

Najprv som si myslel, že táto úloha je ľahká a má jasné riešenie (a to, že na 100% dopadnem na to isté miesto). No o päť sekúnd som si uvedomil, že je to absolútne nemožné. Tento fenomén som nazval "Fenomén idúceho autobusu/trolejbusu, v ktorom vyskakujú študenti medicíny za účelom zistenia miest odrazov a dopadov svojich výskokov" (skratka FIA/TvkVŠMzÚZOaDSV). Fyzické demonštrácie tohto fenoménu začali okamžite. Ani jedno miesto odrazu a dopadu však nebolo identické (jedno sa veľmi približovalo, no nakonie sme usúdili, že to tak nie je).

  1. Som grimbľavý. Proti tomuto sa nedá nič namietať a je jasné, že ja nevyskočím a nedopadnem na to isté miesto ani keby ma Jose Mourinho 50 rokov 16 hodín denne trénoval. Škoda.

  2. Aj keď už nebudem mľandravý, je tam stále Majka, ktorá ma bude stále šťuchať. No a v takom prípade je jasné, že dopadnem niekde úplne inde.

  3. Aj keď eliminujeme Majku, stále je tu Zuzi, ktorá sa neskutočne na nás smeje. Zvuk je vlastne mechanické vlnenie, ktoré do mňa naráža a posúva ma smerom od Zuzi. A ja dopadám mimo zóny výskoku.

  4. Aj keď poprosíme Zuzi, aby sa nesmiala na dvoch skákajúcich študenov, trolejbus nejde stále rovnakou rýchlosťou. Po mojom odraze od podlahy, trolejbus začal zrýchľovať. Ja som si však udržiaval svoju stálu rýchlosť. Pri zrýchľovaní ma teda trolejbus predbehne a ja dopadnem kúsok za miesto odrazu. Naopak pri brzdení (spomaľovaní) dopadnem pred neho. A som v keli, dopadnem zase inde.

  5. Aj keby išiel stále rovnakou rýchlosťou, nejde rovnomerne priamočiaro. Stále niekde zatáča, vyhýba sa výmoľom na cestách. Pri pohybe trolejbusu doľava dopadnem vpravo od miesta odrazu a naopak. Budem musieť asi niečo tomu šoférovi povedať.

  6. Aj keby však išiel rovnomerne priamočiaro, nejde stále v jednej rovine v rovnakej nadmorskej výške. Stále ide hore-dole. Predstavme si, že po výskoku zmení cesta sklon. Síce potom pôjdeme obaja rovnakou rýchlosťou, no trolejbus a ja prejdeme inú dráhu (dĺžkou síce rovnakú, veď ideme rovnakou rýchlosťou, no bude inak umiestnená). Keď pôjde smerom dole, ja ho predbehnem. Ak smerom hore... vlastne... ajtak ho predbehnem. V každom prípade nedopadnem tam, kde som začal.

  7. Aj keby išiel v jednej rovine, sú otvorené okná v trolejbuse. A poodfúkne ma ajkeď len o nepatrný kúsok, ale už nedopadnem presne na to isté miesto, z ktorého som skákal. Moja smola.

  8. Aj keby som pozatváral všetky okná, tak dýcham. A každým výdychom sa posuniem o určitú vzdialenosť presne tak, ako keď strielate z dela a odhodí vás dva metre dozadu. A opäť nedopadnem tam, odkiaľ som začínal. Začínam byť zúfalý.

  9. Aj keby som nedýchal, odpor vzduchu pri padaní ma posunie na iné miesto. Predstaviť sa to dá ako let na rogale. Tak isto musia predsa pôsobiť podrážky na topánkach. Trocha sa pokĺžem na vzduchu a padnem niekam inam...

  10. Aj keby sme tento pokus prevádzali vo vákuu bez odporu vzduchu, na Zemi niekde v tej chvíli, keď som práve vo vzduchu, vybuchne sopka alebo nastane pohyb litosférických dosiek a vychýli Zem spolu s autobusom. Autobus vzhľadom na zem bude spĺňať všetky predchádzajúce podmienky, no pohne sa vzhľadom na mňa. A ja dopadnem na iné miesto. Opäť.

  11. Aj keby sa Zem nevychýli, stále do mňa naráža žiarenie, ktoré funguje opäť na princípe dela. Tentoraz v opačnom garde. Tentoraz po mne strieľajú všetky rádiá, mobily, vysielačky ale aj hviezdy a ich žiarenie ma posúva o pár attometrov ďalej.

  12. Aj keby som neni grimbľavý, eliminujeme Majku, poprosíme Zuzi, trolejbus pôjde stále rovnakou rýchlosťou rovnemerne priamočiaro, stále v rovnakej nadmorskej výške, pozatvárame všetky okná, zadržím dych, vysajeme všetok vzduch z trolejbusu, Zem bude na niekoľko sekúnd úplne kľudná a úplne odtieníme trolejbus, dostávame sa do patovej situácie. Ako vlastne voľným okom v idúcom trolejbuse skákajúc zistím, či je to miesto, kam som dopadol, presne to isté miesto, odkiaľ som vyskočil??

 

 

P.S. Do svojich výpočtov som nezahrnul mimozešťanov, teleportáciu, nadprirodzené bytosti, netrpezlivého šoféra a náhodu :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?